reklama

Literárne soirée v Žiline

22. 11. 2016 sa v Žiline odohralo v poradí už tretie Literárne soirée. Pre tých, ktorí sa s týmto podujatím zatiaľ nestretli ide o príležitosť pre autorov trochu sa zviditeľniť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Je to totiž večer, na ktorom sa čítajú krátke texty, väčšinou na jednu A4. Ak sa autorovi podarí napísať zaujímavý text a poslať ho organizátorom, jeho dielo sa bude čítať počas tohto literárneho večera. Môže si vybrať, či ho chce prečítať sám, alebo to nechá na dobrovoľníkoch, ktorí sa tiež prihlasujú organizátorom v predstihu.

Keďže je písanie mojou veľkou záľubou (nebyť toho, tak nepíšem ani tento blog), rozhodol som sa skúsiť šťastie, zbúchal nejaký ten textík a poslal ho. Samozrejme, až v deň uzávierky, robím to tak aj pri literárnych súťažiach. Dôvod vám však neprezradím, nakoľko ho sám nepoznám, ale lenivosť to nie je. Často mám totiž diela hotové (a teraz pozor!) aj dva dni pred uzávierkou. Ale k veci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako vám už určite došlo, moje dielo bolo jedno z vybraných. Už na predošlom Literárnom soirée sa čítal môj text, vtedy som totiž nenabral odvahu čítať ho sám. A keď mi prišiel od organizátorov mail, oznamujúci, že môj text je jeden z vyvolených, stál som pred rovnakou otázkou ako minule. Čítať, či nečítať?

Keďže plánujem byť jedného dňa slávnym a nechutne bohatým spisovateľom (ja viem, je to väčší protiklad než ohlušujúce ticho), je pre mňa povinnosťou byť schopný čítať text pred publikom. A tak po prečítaní 30 motivačných videí, pozretí 10 motivačných kníh a 2 hodinách hecovania seba samého v zrkadle o tom, aký som majster sveta, som si sadol za počítač a odhodlane som napísal, že si chcem svoj text prečítať sám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme, medzičasom som si to 10 krát rozmyslel, ale keď už bol mail poslaný, nebolo cesty späť. Deň pred konaním podujatia bola naplánovaná skúška. Prečítal som text a vypočul si spätnú väzbu od organizátorky. Skúsene mi radila, čo si pri jednotlivých vetách predstavovať, alebo na čo si spomenúť, aby som si navodil správne emócie. Kedy spomaliť a kedy zrýchliť tempo. Akú intonáciu a prízvuk použiť. Ukázala mi rozdiel, ako to znie, keď to robím ja a ako by to malo byť správne. Snažil som sa tváriť inteligentne a chápavo, hoci som v našich prejavoch nepočul žiadny rozdiel a vôbec nechápal, kde robím chybu, a keď som to konečne pochopil, tak som to kvôli stresu vôbec nebol schopný napraviť. Keď sme doladili detaily, organizátorka mi poradila si to ešte pár krát prečítať, aby som bol na druhý deň pripravený. Bral som jej slová vážne, ale koľkokrát myslíte, že som si to prečítal?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To by bolo k predpríprave všetko. Na Literárnom soirée sa čítalo dohromady 10 textov. Najvďačnejšou témou bola samozrejme láska, ideálne tá nešťastná. Objavili sa však aj originálne práce, napríklad zážitky pracovníčky v márnici. Tej sa raz zdalo, že niektorý z mŕtvych obživol a od strachu ho niečím udrela po hlave, našťastie sa nikomu nič nestalo.

Prekvapilo ma, že posledné dve diela sa týkali politiky. Jedno len okrajovo, ale druhé sa ponorilo pekne do hĺbky a zároveň si zachovalo dávku inteligentného humoru. Autor rozobral diskutovanú tému Kotlebovcov v parlamente. Dovolím si citovať jednu vetičku, ktorá ma obzvlášť pobavila, hovorí sa v nej o zmene slovenského pravopisu: „Nové pravidlá nastavili tak, aby už viac žiadnemu hail Slovákovi nerobil problém žiaden diktát, najmä nie diktát Bruselu.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môžeme tu vidieť krásnu hru so slovom. Podľa môjho názoru sa týmto dielom potvrdilo pravidlo: To najlepšie nakoniec. A ukázalo sa, že aj na malých podujatiach sa nájdu veľké talenty.

Celým večerom návštevníkov sprevádzal moderátor a počas prestávky nám skrátilo čas hudobné vystúpenie vo forme hry na harmoniku. Ak sa v priebehu večera náhodou niekto stratil v tom, aké dielo či autor sa práve číta, mohol sa jednoducho pozrieť na kartičku s programom, ktorých bolo na každom stole hneď niekoľko.

Na záver by som si dovolil zhrnúť celé podujatie z pohľadu troch úloh, nakoľko som si každú z nich vyskúšal. A to sú: úloha spisovateľa, úloha diváka a úloha čítajúceho.

Prvý je pohľad spisovateľa. Väčšina spisovateľov je na svoje dielo veľmi citlivá. Preto sú takéto podujatia pre nás tak trochu dvojsečná zbraň. Prijatie nášho diela je pre nás pohladením a zvýšením nášho ega, väčšieho ako Mount Everest. Odmietnutie môže znamenať tú najhoršiu urážku. Niektorým však taktiež môže zvýšiť ego. To, že niekto nechápe vášho génia predsa nie je vaša chyba.

Z pohľadu diváka si môžete užiť veľmi dobrý literárny zážitok a je to predsa len niečo nevšedné. Prečo si teda nerozšíriť obzory a nevyskúšať niečo nové? Môžete byť veľmi milo prekvapení kvalitou autorov vo vašom meste. Je to kratšie než film, rôznorodejšie a spoznáte viac príbehov.

A nakoniec tu máme úlohu čítajúceho. Nervozita spisovateľa sa končí v momente, keď sa dozvie, že jeho dielo bolo prijaté. U čítajúceho sa nervozita končí niekoľko minút až hodín potom ako odíde z pódia. Samozrejme sa to líši u každého jedinca. Výhodou tohto podujatia je, že skutočne si len stačí sadnúť a prečítať text, ktorý držíte v roztrasenej ruke. Nemusíte s nikým nadviazať očný kontakt. Samozrejme vám vyschne v krku, alebo vám zabehne, ale to je v poriadku, nikto od vás neočakáva prvotriedny výkon. Stačí sa snažiť aspoň trochu zapojiť emócie, myslieť na text a po chvíli môžete zistiť, že si to vlastne užívate a chcete svoju chvíľu slávy predĺžiť. A tak spomalíte a získate čas text viac precítiť a zlepšiť svoj výkon. Ale tiež záleží od človeka, niekto prečíta text na jeden nádych a čo najrýchlejšie odíde z pódia.

Dúfam drahý čitateľ, alebo drahá čitateľka, že som trošku rozšíril vaše obzory a poobzeráte sa po takýchto akciách aj vo vašom okolí. Aby ste sa mohli aj vy sami realizovať, alebo si len vychutnať zaujímavý večer.

P.S.: Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí za spisovateľa považujú len osobu, čo píše dvadsať štyri hodín denne, sedem dní v týždni a vydala už aspoň desať kníh. Áno, výraz spisovateľ tu bol použitý určite totálne nesprávne a ja za to zhorím v pekle, ale pre potreby tohto textu mi nenapadol lepší výraz.

Roman Ušák

Roman Ušák

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Študujem na Žilinskej univerzite. V súčasnosti sa venujem najmä štúdiu, ktoré ma - prekvapivo - baví. Rád píšem krátke príbehy, čítam knihy a športujem. Tiež rád trávim čas so svojimi kamarátmi. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu